Veľká Británia
Veľká Británia
Spojené kráľovstvo, dlhý tvar Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (1801 – 1927: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska), do roku 2000 po slovensky oficiálne v krátkom tvare nazývané Veľká Británia (po ang. Great Britain), je ostrovný štát v západnej Európe na Britských ostrovoch a niekoľkých menších ostrovoch.
Spojené kráľovstvo sa delí na Anglicko, Škótsko, Severné Írsko a Wales.
Hlavné mesto je Londýn. Patrí k najväčším mestám dnešnej Európy.
Wales
Wales je miesto, kde sa veľa vecí odlišuje od toho, čo by ste možno čakali. Existuje zopár známych faktov, ktoré ľudia síce poznajú, ale neuvedomia si ich, kým tam neprídu. Na druhej strane je tu zopár maličkostí, ktoré iba čakajú na to, aby boli odhalené.
Welština verzus angličtina
Prvým zarážajúcim momentom, keď sa ocitnete v tejto časti Anglicka, je jazyk. Samozrejme, oficiálne prijatou je stále angličtina, ale na všetkých tabuliach, či už označujúcich názvy miest, alebo iba autobusovú stanicu, nájdete znaky, ktoré sa jej zďaleka vyhýbajú. Pripojený je aj jazyk “väčšiny”, ale tu majú prednosť domáci.
Paradoxom však je, že napriek tomu, že na vás všade žmurká welština, ľudia ňou hovoria iba zriedkavo. Najčastejšie ju používajú starší ľudia medzi sebou, stredná generácia hovorí, že po “walesky” nevie, pretože ich k tomu rodičia nenútili. Ale akési znovuzrodenie starej tradície je cítiť v špeciálnych školách, kde sa deti už od prvých ročníkov welštine poctivo venujú.
Anglický stereotyp?
Prvá vec, ktorú sa o Angličanoch na vyučovacích hodinách naučíte, je to, že sú chladní a arogantní ľudia, ktorí majú trápne vtipy a nechutné jedlo. Neviem, ako to chodí v iných častiach Anglicka, ale vo Walese nájdete presný opak. Ja sama som sa čudovala, keď som sa s niekým začala len tak rozprávať na autobusovej stanici. Welšania sú prívetiví, ochotní pomôcť a keď náhodou zistia, že ste cudzinec, zahrnú vás toľkými otázkami, že by ste asi boli radšej, keby sa s vami nezačali rozprávať.
V obchodoch je podobná situácia. Namiesto mrzutej, večne zle naladenej predavačky sa na vás všetci milo usmievajú. Kvality ako rýchlosť a pohotovosť sú síce vo väčšine prípadov podobné zručnostiam predavačiek u nás, ale kto by im to neprepáčil, keď vidí, že ich to naozaj mrzí?
Ani vodiči autobusov na vás otrávene nepozrú a nezačnú “frfľať”, keď si náhodou zle vypýtate lístok. Osobne som ocenila aj to, keď som niekde potrebovala vystúpiť a nevedela som presne kde. Vodiči sa pozreli do jazdného plánu a povedali mi buď približný čas, kedy máme doraziť, alebo že ma upozornia. Jedinou nevýhodou bolo asi to, že všetky autobusy spravidla meškali od desať do pätnásť minút.
Jedlo taktiež nie je “nechutne prevarené a nejedlé”. Tam, kde som bola ja, bolo asi jedinou nevýhodou niekedy až primálo soli. Ale tá bola položená na stole, takže problém sa dal rýchlo napraviť. Ďalším mínus boli stravovacie návyky. Angličania za hlavné jedlo dňa považujú večeru (alebo “supper”), takže ak tam príde na bohaté obedy naučený kontinentálny Európan, musí si pár hodín počkať. Vegetariánom zloženie jedálnička asi tiež nebude vyhovovať – obľúbeným pokrmom je tu hovädzie mäso a jahňacina, ale myslím, že ak niekto dobre hľadá, tak aj nájde.
Ulice, ktoré sa lesknú čistotou
Človek si možno na prvý pohľad neuvedomí tento rozdiel. Ale keď som si porovnala večne špinavé ulice Bratislavy s ulicami vo Walese, čakalo ma nepríjemné odhalenie. Na zemi neuvidíte ráno ani jeden papierik (situácia sa zmení, keď tade prejdete neskôr poobede), či spadnuté lístie. Dôvodom je, že každý deň tadiaľ prejde taký čistiaci traktor, ktorý sa snaží spraviť miesto príťažlivé pre turistov. Jednoznačným plusom je aj snaha ochrániť ľudské topánky pred stúpením do “šťastia”. V zmysle hesla “Bag it and bin it” sa aj majitelia psov zaslúžia o to, aby sa miesto udržalo čisté.
Spestrením sú aj farby, ktorými sú niektoré ulice preplnené. Okrem kvetov a pekne upravených záhrad (ktorých je počas letných mesiacov neúrekom) sa tu nachádzajú rôznofarebné budovy, akoby chceli ľuďom ukázať, že je radosť byť na tomto mieste. Ak sa k tomu pridajú upravené parky a lavičky na každom rohu, miesto naozaj pôsobí tak, akoby bolo vystrihnuté z knižky, alebo upravené vo Photoshope.
Zákaz fajčenia v baroch
Mnohí obyvatelia Walesu si pochvaľujú úplný zákaz fajčenia v reštauračných zariadeniach. Musím priznať, že je omnoho príjemnejšie prísť do podniku, kde nemusíte nožíkom krájať cigaretový dym a pokojne si môžete vychutnať svoje jedlo. A nemusíte pri tom ani myslieť na to, že oblečenie budete ihneď po príchode domov vetrať, aby ste sa zbavili nepríjemnej cigaretovej arómy.
Nezaradená rarita na záver
Osobitou a akousi neoddeliteľnou časťou Walesu sú kruhové objazdy. Človek by ani neveril, koľko kruhových objazdov sa môže nachádzať aj v tom najmenšom mestečku alebo na tej najužšej ceste. Ich stavba je akoby privedená do dokonalosti tým, že v strede sa (niekedy, najmä v mestách) nachádza semafór. Nie je nič príjemnejšie, ako keď vás v dopravnej špičke uprostred cesty zastaví červená. A ak má objazd viac ako dva jazdné pruhy, pre cudzinca sa jeho malý výlet môže stať veľkou exkurziou po nepoznanej krajine.
Škótsko
Škótsko (angl. Scotland, v škótskej gaelčine Alba) je jedna zo štyroch krajín, ktoré tvoria Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Rozkladá sa v severnej časti ostrova Veľká Británia a na vyše 790 okolitých ostrovoch (okrem iného sem patria súostrovia Shetlandy, Orkneje a Hebridy). Škótsko na východe ohraničuje Severné more, na severe a západe Atlantický oceán a na juhozápade Severný prieliv a Írske more.
Škótsko má vyše 5 miliónov obyvateľov. Úradným jazykom je angličtina a škótska gaelčina (ktorou hovorí asi 1 % Škótov, hlavne v severozápadnej časti) a škótčina (germánsky jazyk, hovorí ňou asi 1,5 miliónov Škótov). Škótsko má svoju samostatnú vlajku, modrú s bielym uhlopriečnym krížom svätého Ondreja, a znak – červeného leva na zlatom podklade s dvojitým červeným ľaliový lemom.
Hlavným a druhým najväčším mestom Škótska je Edinburgh, ktorý je zároveň jedným z najvýznamnejších európskych finančných centier. Najväčšie mesto Škótska je Glasgow, ležiace v srdci aglomerácie Greater Glasgow, kde je sústredených približne 40 % škótskeho obyvateľstva. K škótskemu územiu patrí aj veľká časť severného Atlantiku a Severného mora, kde sa nachádzajú najrozsiahlejšie ropné ložiská Európskej únie.
Škótske kráľovstvo bolo nezávislým štátom až do 1. mája 1707, kedy napriek protestom po celej krajine podpísalo Zákon o únii a vytvorilo tak politickú úniu s Anglickým kráľovstvom – kráľovstvo Veľkej Británie. Škótsko má naďalej samostatný právny systém, nezávislý od Anglicka, Walesu a Severného Írska a stále disponuje samostatnými súdnymi právomocami vo verejnom i súkromnom medzinárodnom práve. Táto nezávislosť škótskeho práva, spoločne so samostatným vzdelávacím systémom a škótskou cirkvou sú faktormi, ktoré už od čias zjednotenia pomáhajú prežiť škótskej kultúre a národnej identite. Škótsko však už nie je samostatným štátom a nie je preto priamym členomOrganizácie spojených národov ani Európskej únie.
Typoickým nástrojom sú gajdy.
Londýn
Big Ben a parlament
Hodinová veža bola postavená podľa návrhu architekta Sira Charlesa Barryho pri rekonštrukcii pôvodného Westministerského paláca, ktorý bol zničený pri rozsiahlom požiari v roku 1834. 93 metrov vysoká veža s hodinami ktorá sa týči na severo-východnom konci Westminsterského paláca alebo jej hlavný zvon (Big Ben), sa stala jedným z typických symbolov Londýna. Hlavný zvon má hmotnosť 13,762 ton a samotné srdce 203kg. Pôvodne bol naladený na tón E. Vo zvonici sa okrem hlavného zvonu Big Benu, nachádza štvorica menších zvonov, ktoré ohlasujú štvrťhodinu. Samotné hodiny sú povestné svojou presnosťou, napriek tomu že ich autor bol hodinár – amatér Edmund Backett.
Budova parlamentu je rozdelená na dve časti – hornú a dolnú snemovnu. Pokiaľ chcete parlament navštíviť osobne, musíte sa objednať minimálne 3 mesiace vopred. Počas pekných slnečných dní je priestranstvo vedľa parlamentu hojne využívané ako oddychová zóna, môžete si tu posedieť na trávnatom priestranstve a vychutnávať krásy Londýna.
Tower Bridge
Zdvíhací most ponad riekou Temža stojí vedľa pevnosti Tower of London podľa ktorej je pomenovaný. 65 metrová stavba v gotickom štýle je často nesprávne označovaná ako Londýnsky most (London Bridge), ktorý je v skutočnosti hneď nasledujúci most po prúde rieky. Stavbu mosta začali v roku 1886, trvala 8 rokov a stála približne milión libier. Most slávnostne otvoril v roku 1894 princ z Walesu, budci kráľ Eduard VII a jeho žena Alexandra Dánska.
Budova si rýchlo vyslúžila nelichotivú povesť ako raj zlodejov a prostitútok a v roku 1910 ju dokonca uzavreli. Most je posledným mostom pred ústim rieky Temže do mora. Ak sa rozhodnete pre prehliadku mosta, môžete sa pokochať vyhliadkou na celý Londýn. V oboch vežiach môžete vidieť dobové fotografie, rukopisné dokumenty, film o stavbe mosta, technické múzeum, ale aj motory ktoré dokážu zdvihnúť most za 90 sekúnd, aby umožnili pod ním preplávať lodiam. Okrem bežnej prehliadky je pre Vás pripravená aj špeciálna V zákulisí, ktorá Vás prevedie riadiacim centrom, ktoré nahradilo pôvodné parné stroje. Mostné rámy sú zdvihnuté približne päťstokrát do roka.
Jedno z najexponovanejších miest v Londýne susedí s hlavnými nákupnými a zábavnými centrami. Exkluzívna pozícia v srdci West End-u a status jednej z najrušnejších dopravných križovatiek činí z Piccadilly Circus obľúbené miesto schôdzok a turisticky príťažlivú atrakciu.
Piccadilly Circus je spojený s ulicou Piccadilly, hlavnou triedou, ktorá sa prvý krát spomína v roku 1626 ako Piccadilly Hall, nazvaná podľa domu patriacemu krajčírovi Robertovi Bakerovi. Baker predával rôzne druhy límcov a golierov, ktoré sa označovali názvom piccadills.
Námestie je známe predovšetkým vďaka neónovým reklamám, ich predchodkyne – reklamné tabule tu “zdobia” budovy už od začiatku 20.storočia. Od roku 2005 zostalo na námestí posledných päť reklamných neónových panelov. Na námestí sa nachádza Shaftesbury Memorial Fountain postavená v rokoch 1892-1893, ktorá sa stala londýnskou ikonou. Na vrchole fontány je okrílená postavička Anjel kresťanskej charity (Anteros), všeobecne nazývaný ako bôžik lásky Eros, ktorý Vás nasmeruje na Trafalgárske námestie.
Kuchyňa
Brit začína deň výdatnými raňajkami (vločky, párky, paradajky, šunky s vajcami, hrianky s džemom, čaj, káva). Na obed v pube núkajú tradičný shepherd´s pie (zapekaná miska mletého mäsa pokrytého zemiakovou kašou), tradičný britský roast (mäsová pečienka so zemiakmi a zeleninou). Večera je na fantázii jednotlivca: od jednoduchého jedla doma, cez pizzu, britské (fish and chips) či etnické (kebab, curry) fast food reštaurácie až po romantické drahé večere pri sviečkach.
Svet za anglickú kuchyňu pokladá pravý rostbíf, zverinu a baraninu na veľa spôsobov, chutné morské i riečne ryby. Veľká Británia je vlasťou pudingov, ktoré majú úplne inú chuť, než stredoeurópske: „škvrnitý" puding je s ríbezľami a hrozienkami, populárny je i slivkový puding a špecialitou je syllabub, stredoveký pokrm z dvojitého krému, bieleho vína a citrónovej šťavy. Každý región má vlastné gastronomické špeciality, tradičné jedlá (a lacnejšie) sú najmä na severe. Odtiaľ sú aj palacinky, zo Škótska čierne buchty, ovocné koláče, pečivo z lístkového cesta plnené marmeládou a viacero druhov chleba. Najznámejšími z výborných britských syrov sú cheddar (čedar) a stilton.
Kráľovská rodina
Windsorovci panujú od roku 1917. Alžbeta II., dnešná anglická kráľovná, je na tróne od roku 1953. Jej syn Charles sa preslávil s nešťastnou svadbou s Lady Dianou, princeznou z Walesu. Dnes je druhý krát ženatý so svojou dlhoročnou priateľkou Camillou Parker Bowlesovou. Asi len Boh a kráľovná vedia, kto po nej usadne na trón. Ťažko povedať či to bude syn Charles, alebo stále populárnejší princ William, ktorého svadba s krásnou Kate uchvátila svet. Naživo ich svadobný bozk pozrelo priamo v Londýne viac ako milión ľudí. Novomanželia budú nosiť titul vojvoda a vojvodkyňa z Cambridge, čo sú vo Veľkej Británii najvyššie šľachtické tituly hneď po kráľovskom.
Alžbeta II : Počas svojich 63 rokov na tróne zažila trinástich premiérov, posledné roky Josifa Stalina, vládnutie generála Charlesa De Gaulla, J. F. Kennedyho, Billa Clintona, Bushovcov - otca aj syna, Nelsona Mandelu či Fidela Castra. Alžbeta II má dnes 89 rokov ( rok 2016 ).
Panovníčka je známa svojou vášňou k televíznym seriálom a pri návšteve natáčania sa tiež neváha porozprávať s hercami. Koncom júna osobne navštívila kulisy seriálu Game of Thrones v Belfaste v Severnom Írsku.
Alžbeta II. je známa svojou láskou k psom, v obľube má najmä waleských Pembroke Corgis. Tí sa objavili aj vo videu k olympijským hrám v roku 2012. V ňom Daniel Craig ako James Bond odprevadí kráľovnú na štadión. Panovníčka má momentálne dvoch psov z plemena Corgi, Holly a Willowa. V roku 2012 úvodná stránka spoločnosti Google vzdala hold kráľovnej, keď na jej jubileum zamenila písmená za dvoch psíkov z jej obľúbeného plemena.
!Ďakujem za pozornosť!